Čo je azbest?

Azbest (osinok) je prírodný minerál zo skupiny silikátov (kremeň, sľuda, azbest), ktorý sa v prírode vyskytuje v niekoľkých formách azbestových minerálov, resp. vlákien (napr. chrysotil, krokydolit, amosit, anthofylit, aktinolit a ďalšie.)

Prečo sú azbestové vlákna zdraviu škodlivé?

Azbestové vlákna svojim tvarom pripomínajú do seba vložené trubičky, ktoré sú schopné sa lámať a štiepiť na stále menšie a tenšie vlákna. Úlomky vlákien sa môžu dostať do vzduchu, a práve vďaka svojim rozmerom môžu vniknúť až do pľúcnych mechúrikov. Ak sú vlákna dlhšie ako 5 μm a súčasne tenšie ako 3 μm, môžu sa „zapichnúť“ do pľúcnych mechúrikov. Azbest ako materiál však nie je biorozpustný, tzn. že pľúcna kvapalina nie je schopná ho rozpustiť. Negatívne účinky azbestu na zdravie teda nespočívajú v chemickom pôsobení, ale v mechanickom dráždení citlivých tkanív najmä dýchacích orgánov.

Prečo mali „azbestové“ tesniace dosky vyššiu teplotnú odolnosť?

Kľúč k tejto otázke leží v zložení dosiek. Tesniace dosky sa skladajú z niekoľkých základných zložiek. Tu je obsah jednotlivých zložiek pre tesniace dosky s a bez azbestu:

Zloženie tesniacich dosiek

Azbestové Bezazbestové

Vlákna 70 – 90% 5 – 50%
Spojiva 10 – 15% 10 – 30%
Plnivá 5 – 15% 40 – 80%
Pomocné prostriedky 1 – 5% 1 – 7%

Ako spojivo sa používajú predovšetkým elastoméry (SBR, NBR, HNBR), ktoré majú sami o sebe teplotnú odolnosť do cca 100 – 120 °C. Ďalej sa zvýšil podiel plnív na úkor vlákien. Použitie iných typov vlákien a vyšší obsah plnív a spojív má za následok, že teplotná odolnosť bez-azbestových tesniacich dosiek je v porovnaní s „azbestovými“ nižšia.

Boli azbestové tesniace dosky lepšie ako súčasné?

Rozdielna je aj štruktúra vlákien. Azbestové vlákna tvoria akýsi zväzok, ktorý aj v prípade vytvrdnutia materiálu dosky držal samotné tesnenie pomerne dobre pohromade. Nestávalo sa teda tak často, že by tesnenie vystrelilo či inak zlyhalo. Štruktúra však mala tú nevýhodu, že samotným tesnením mohla difundovať tesnená látka, predovšetkým plyny.

Dnes používané vlákna sú oproti tomu rovné, takže „sami seba“ toľko nedržia. V tesnení sa však skladajú vedľa seba a vďaka tomu sa podiel netesnosti vplyvom difundácie tesnením podstatne znížil. Nové tesniace materiály teda síce priniesli zníženie teplotnej odolnosti, avšak sú schopné dosiahnuť až o dva rady vyšších tesností ako „azbestové“ materiály.

Dlhodobým meraním azbestových tesnení sa navyše preukázalo, že už pri teplotách nad 200°C dochádza k degradácii gumy, ako jednej zo základných zložiek IT-tesnenia. Dôsledkom toho je niekoľko rádové zvýšenie netesnosti. IT-tesnenia by tak neboli vhodné pre postupné znižovanie emisií, pretože po určitej dobe prevádzky netesnosť neúmerne stúpa.

Čím bol Klingerit firmy Klinger taký výnimočný?

Predovšetkým sa jedná o vynález firmy Klinger. Patent na tesniacu dosku Klingerit získal pán Richard Klinger, jej zakladateľ, už v roku 1899. Na výrobu týchto tesniacich dosiek používa výhradne azbestových vlákien Chrysotil (biely azbest). Tento typ vlákien je z azbestových najbezpečnejší, ťažil sa predovšetkým v Kanade. Za vynikajúcimi vlastnosťami dosiek celého radu Klingerit stojí aj ich konštrukcia 3xA (obrázok: rez materiálom Klingerit Universal):

1xA: Anti-Haft – povrch dosiek je ošetrený proti-priľnavou vrstvou. Odstránenie starých tesnení je vďaka tomu oveľa jednoduchšie.

2xA: Anti-Korrosion – povrch súčasne pôsobí protikorózne na príruby.

3xA: Asbest-freie – konštrukčne sú tieto dosky tvorené z troch vrstiev, kedy obe krajné, povrchové, sú bez azbestu. A to za cieľom minimalizovať zdravotné dopady a riziká spojené s používaním azbestových vlákien. Veľmi dobre je toto vrstvenie viditeľné na zväčšenom reze.

Tesniace dosky Klingerit (info)

Klingerit – len pre info